Životne dôležité látky

Pri dnešnom modernom a uponáhľanom životnom štýle majú ľudia rôzne priority. Bohužiaľ, zdravie sa na popredných miestach už dávno nenachádza a práve to je najviac ovplyvňované našim každodenným životom. Štatistiky varujú, že v súčasnej dobe vo väčšine krajín trpí napríklad obezitou tridsať až osemdesiat percent obyvateľstva. V mnohých prípadoch sa jej dá predísť zdravou a vyváženou životosprávou. Pravdou ostáva, že skoro všetky u nás dostupné potraviny prešli chemickou, alebo inou priemyselnou úpravou a odstránila väčšinu výživných a zdraviu prospešných látok. Preto je dôležité postarať sa o prísun zdraviu prospešných látok do nášho tela. Všetko má však svoje pravidlá a aj telu prospešné látky sa vo veľkom množstve môžu stať pre telo toxické.

Čo sú to životne dôležité látky?

Látky dôležité pre náš každodenný vývoj a rast môžeme rozdeliť na tri základné kategórie: minerálne látky, vitamíny a stopové prvky. Tieto živiny si telo väčšinou nedokáže samo vytvoriť. Musíme ich prijímať v podobe každodennej stravy. Nepríjemné je, že v potrave sa nachádzajú v pomerne malom množstve. Toto množstvo sa priemyselnou úpravou alebo varením ešte viac znižuje. Výsledok nášho rýchleho spôsobu života (zlé stravovacie návyky, potrava ochudobnená o životne dôležité látky…) spôsobuje mnohým ľuďom zdravotné ťažkosti a problémy s obezitou.

Minerálne látky a stopové prvky

Minerálne látky a stopové prvky sú životne dôležité látky, anorganického pôvodu, ktoré si telo nedokáže samé vyrobiť. V tele sú obsiahnuté len v malých množstvách. Celkovo tvoria tri až štyri percentá telesnej váhy. Viac než šesťdesiat rôznych minerálov v tele sa skladá z dvadsiatich dvoch dôležitých prvkov. Podľa množstva môžeme minerály rozdeliť na makro prvky alebo stopové prvky. Stopových prvkov je v tele obsiahnutých výrazne menej ako makro prvkov. Minerálne látky majú v tele trojakú úlohu:

Sú súčasťou kostí a zubov. Dodávajú kostre pevnosť a zároveň pružnosť. Zabraňujú vzniku choroby menom osteoporóza.
Ako nerozpustné soli pomáhajú kontrolovať zloženie telesných tekutín a buniek.
Sú súčasťou aminokyselín, hemoglobínu, nukleových kyselín, bielkovín, enzýmov, hormónov a iných zlúčenín.

Stopové prvky

Stopové prvky sa vyskytujú v koncentrácii nižšej než 50mg/kg telesnej hmotnosti (výnimku tvorí iba železo). K stopovým prvkom patrí chróm, železo, fluorid, jód, kobalt, meď, mangán, molybdén, nikel, selén a zinok. Človek musí tieto látky prijímať v množstvách nižších než 50mg, aby zostali zachované všetky telesné funkcie. Všetky stopové prvky sú vo väčšej koncentrácii toxické.

Makro prvky

Ako makro prvky sa označujú minerálne látky, ktorých sa v tele ukladá viac než 50mg/kg telesnej hmotnosti. K makro prvkom patrí vápnik, chlorid, draslík, horčík, sodík, fosfor a síra.

Vitamíny

Sú látky, ktoré spolu s bielkovinami, tukmi a sacharidmi patria k základným zložkám ľudskej potravy. Vitamíny môžeme definovať ako esenciálne biokatalyzátory heterotrofných organizmov, teda látky potrebné v malých množstvách, ktoré si organizmus nie je schopný sám syntetizovať a musí ich prijímať s potravou. V ľudskom organizme majú vitamíny funkciu katalyzátorov biochemických reakcií. Podieľajú sa na metabolizme bielkovín, tukov a cukrov. Existuje 13 základných typov vitamínov.

Nedostatok vitamínov v potrave sa prejavuje rôznymi poruchami, ktoré závisia od typu nedostatkového vitamínu. Väčšina vitamínov je relatívne veľmi citlivá na rôzne fyzikálne a chemické vplyvy. Preto nevhodné technologické operácie pri spracovaní potravín, prípadne nevhodné skladovacie podmienky, môžu hladinu vitamínov v potravinách veľmi výrazne znižovať. Tento problém sa niekedy rieši takzvanou fortifikáciou potravín vitamínmi, kedy sa k potravine v záverečných fázach technologického spracovania pridávajú syntetické vitamíny alebo ich koncentráty.

Vitamíny sa bežne delia podľa svojej rozpustnosti na rozpustné vo vodných rozpúšťadlách a rozpustné v tukoch. Toto delenie nemá praktický vzťah na fyziologickú funkciu vitamínov, ale je vžité a preto sa stále používa.

Vitamíny rozpustné v tukoch Medzi vitamíny rozpustné v tukoch patria vitamíny A, D, E a K. Ich príjem je pre správne fungovanie (nielen) detského organizmu dôležitý – podieľajú sa na metabolizme bielkovín, tukov a sacharidov, prispievajú k odolnosti voči chorobám. Z týchto vitamínov si dokáže naše telo vytvoriť z malej časti iba vitamíny D a K. Ostatné vitamíny získame len zo stravy.

Vitamíny A, D, E a K sú rozpustné v tukoch, preto by mali byť automatickou súčasťou zdravej stravy kvalitné rastlinné tuky a oleje, rybí tuk, orechy a pod. Tým bude zaručený ich dostatočný príjem.

Vitamíny rozpustné vo vode

Vitamíny rozpustné vo vode predstavujú tú skupinu vitamínov, ktorá sa rozpúšťa vo vode. Ide o vitamíny skupiny B a vitamín C. Telo tieto vitamíny spotrebováva priamo a je potrebné zabezpečiť ich pravidelný stály príjem. Vitamíny B komplexu sa čiastočne ukladajú v pečeni, ktorá tak môže byť jedným ich zdrojom v jedálničku. Vitamín C je chemicky kyselina L- askorbová a v niektorých umelých potravinách sa skrýva pod kódom E300 (áno, zďaleka nie všetky Éčka sú škodlivé!). Prítomná je hlavne v rôznych druhoch ovocia a zeleniny.

Vitamíny skupiny B komplexu predstavujú veľmi rôznorodú skupinu. Patrí do nej hlavne látky tiamín (B1), riboflavín (B2), niacín (B3), kyselina pantoténová (B5), pyridoxín (B6), biotín (B7), kyselina listová (B8) a kyanokobalamín (B12). Ich zdrojom je dosť rôznorodá skupina čerstvých potravín.

Aby organizmus dokázal využiť jednu živinu, často na to potrebuje prítomnosť inej živiny. Napríklad aby sa mohol vstrebať vápnik, je potrebný aj vitamín D, C a železo. Aby sa zo zeleniny mohli vstrebať niektoré vitamíny, je potrebné jesť ju s malým množstvom tuku. Preto je vhodné konzumovať pestrú stravu na prírodnej báze, kde je väčšia pravdepodobnosť, že z nej telo vyťaží maximum.

Toto je len veľmi stručný súhrn životne dôležitých látok pre ľudský organizmus. Nabudúce sa na ne pozrieme podrobnejšie.